Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Priznajte sa, sledovali ste Tour de France bez Sagana? Pravdepodobne zostali iba verní fanúšikovia samotnej cyklistiky. Ostatní bez „svojho“ v pelotóne prišli o motiváciu. Tak vyzerá naše mentálne nastavenie – hra nás nebaví, ak sa v nej nemôžu presadiť naše emócie a záujmy.
Tour bez Sagana a leniví fanúšikovia cyklistiky nie sú žiadnou katastrofou. Raz sa možno objaví nový talent. Iným, nie symbolickým, ale priamo dokumentárnym obrázkom vzťahu k hlavnému európskemu „pelotónu“ je skupina europoslancov zvolených v tričkách Smeru.
Trápne sa tešia z toho, ako izolovaní a bezvýznamní budú do krvi zápasiť za slovenskú vec. Ak tušia, ako sa veci naozaj majú, klamú telom a produkujú umelé úsmevy. Ak ani netušia, je to ešte horšie.
Ešte neprišla reč na ministrov, ktorí rozprávajú v súvislosti s výzvami na trestnoprávnu ochranu európskych peňazí o vydieraní a opozičnom udávaní. Nakoniec výzvy poslúchnu ako deti nachytané na susedových jahodách. Bez empatie, výlučne zo strachu a v mene vlastných ekonomických očakávaní.
Mystifikácie o Svätoplukových prútoch sa interpretujú len v úzkom rámci od Tatier k Dunaju. Spolupatričnosť má byť slovenská a žiadna iná. Napriek vážnej globálnej geopolitike sa nikto nemá k budovaniu spolupatričnosti na vyššej európskej úrovni.
Európanstvo je predstavované ako zrada a ohrozenie národnej veci. Ešte aj relatívne príčetnejší politici (a ich fankluby) podľahnú predstave o Bruseli, ktorý nemá nič iné na starosti ako otváranie záchodov pre nové pohlavia. Ohrozenia spoza hraníc civilizovanej Európy sú pritom početné a vážne.
